Téma 13.Martin Kukučin v období realizmu.
1. Osobnosť M. Kukučina v období realizmu.
2. Realistické črty z dedinského prostredia v tvorbe M. Kukučina.
3. Historické romány (Mať vola). Poviedky a novely.
4. Román Dom v stráni.
Osobnosť M. Kukučina v období realizmu.
Narodil sa 17. mája 1860 v Jasenovej v rodine slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku tri roky študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho zrušení, dokončil v Martine a v Banskej Bystrici. Stal sa učiteľom v rodnej Jasenovej. Popri učiteľskom pôsobení externe študoval na gymnáziu v Kežmarku, študoval na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Počas vysokoškolského štúdia pokračoval v literárnej tvorbe, prekladal a aktívne sa zapájal do činností pražských slovenských vysokoškolákov združených v akademickom spolku Detvan. Stal sa sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač. V Martine, kde sa usídlil, začína písať a študovať archívne materiály k zamýšľanej historickej rapsódii o kultúrnych a politických aktivitách mladej romantickej generácie. V novembri 1925 sa vracia do Chile, aby usporiadal svoje majetkové záležitosti. Po návrate na jar 1926 sa s manželkou, trpiacou ťažkou duševnou chorobou, usádza v chorvátskom kúpeľnom mestečku Lipik. Tu v apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, umrel. Dočasne bol pochovaný v rodinnej hrobke.
Realistické črty z dedinského prostredia v tvorbe M. Kukučina.
Veľkú časť jeho diel tvoria diela z dedinského prostredia, pričom dôraz kladie na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, typizáciu a individualizmus. Snažil sa podať presný obraz slovenského národa, život obyčajných, prostých ľudí - dedinčanov. Uvedomuje si, že ľud je silný, šľachte neverí, pretože nemá také vznešené ciele ako on. On chce slúžiť národu, naopak šľachta ľud podceňuje, nie aby ho pozdvihla, a pomáhala mu, prináša útlak, biedu, nešťastie. Zobrazuje i kontrast medzi svetom chudoby a svetom pánov, ich upadajúcej moci. Cez ľudové vrstvy verí v oslobodenie národa, šľachta brzdí jeho duchovný, spoločenský i hospodársky rozvoj. Zobrazuje dedinský, pracovitý ľud, ktorý kazí vyššia vrstva - šľachta. Na začiatku tvorby sa zameral na hľadanie podoby literatúry o ľude a pre ľud, písal poviedky a črty - Rysavá jalovica, Veľkou lyžicou, Neprebudený, Z teplého hniezda. Poukazuje na jednotlivé majetky rodín, ďalej tiež stavovské rozdiely, čiže z akej vrstvy pochádzali, tiež situácia, v ktorej žili, bola iná. V zemanoch nevidí nádej ako Vajanský, ale je presvedčený o jeho neschopnosti, o mravnom, spoločenskom, duchovnom úpadku. On vidí nádej v obyčajnom prostom ľude, dúfa v zlepšenie postavenia, myslí si, že ľud by lepšie postavenie získal práve zrušením otroctva.
|
|
|
Rysavá jalovica - podáva obraz zo života 2 susedov, krpčiara Adama Krta a kmotra Adama Trnku. Známy je dej o kúpenej a stratenej jalovici a o dôsledkoch, ktoré z nedorozumenia vyplynú. Pripomína idylu obranú naruby - ďaleká píla, na kraji světa, pri samučkej Trantárií je predzvesťou nového života, líšiaceho sa od pokojného a harmonického dedinského života, spestreného jarmokmi a oldomášmi. Cez hlavného hrdinu, Adama Krta kritizuje problém alkoholizmu, s ktorým sa ľudia každodenne potýkali. V alkohole práve hľadali riešenie svojej neútešnej situácie.
Neprebudený - rozvíja tragický príbeh mrzáka, husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vysnívanej lásky k peknej Zuzke Bežanovie. Neprebudený je jednou z malá prác, v ktorý sa konflikt končí tragédiou, tlmenou poznaním, že pre Ondráša je smrť vykúpením. V precíznej psychologizácií hlavnej postavy vidieť skĺbenie autorovho ľudského i spoločenského súcitu, bez vonkajšieho vyzdvihovania. Opis situácie človeka, odvrhnutého spoločnosťou, ktorú ovládajú predsudky, bezcitnosť.
Dies irae - zobrazuje situáciu človeka v čase nástupu kapitalizmu, medziľudské vzťahy narušené chamtivosťou. Dej sa odohráva na pozadí historických udalostí. Dej sa zakladá na cholerovej epidémií. Na postave starého Sýkoru modeluje typ dedinského úžerníka, ktorému v živote záleží iba na peniazoch. Preto, keď sa richtárovci Limovci zadĺžia, zakáže synovi Jurkovi chodiť za ich Evkou, hoci ju má rád. Druhého syna dal na vojnu, pretože ho podozrieval z krádeže svojich peňazí. Jura, chorého na choleru, nejde ani pozrieť, iba náhodou sa dostáva k richtárovcom, kde leží, keď mu zlodeji ukradli zo sypárne nazhŕňané peniaze. Richtár Lima zasa trpí preto, lebo v mladosti zviedol chudobné dievča a potom ju opustil. Zisťuje, že ženba s bohatou dedinčankou mu nepriniesla šťastie. Nevykonal nič užitočné ani pre rodinu, ani pre obec. Hlboko preciťuje ťarchu svojho položenia a to ho núti zdôveriť sa rodine a začať nový život. Poviedka sa končí harmonicky, čo umožní spisovateľovi uplatniť mravné hľadisko. Kukučín sa na svet díva očami obyčajného dedinského človeka, s ľudovým myslením, s jednoduchým hodnotením životných javov a spoločnosti.
|
|
|
Koniec je zmierlivý. Postavy sú rozdelené podľa vrstiev, richtár (Zima, dcéra Eva), vicerichtár (Sýkora, syn Jurko), pričom Sýkora pochádza zo zemianskej vrstvy. Kritizuje negatívne vlastnosti - lakomosť, chamtivosť, strach z choroby (Sýkora). Jurko sa však na otca nepodal, vysmieva sa ľudskej hlúposti, strachu. Sýkora sa pýta starej ženy, ktorú stretne, čo je zmyslom života, žiada od nej odpustenie od syna i od Limu. Sýkora je tu vykreslený ako symbol úžerníka, chamtivca, priživujúceho sa na cudzom nešťastí. Peniaze = symbol zla, pôvodca zlého, rozvracajú spoločnosť, vzťahy. Zima sa tiež oženil iba z vypočítavosti, Sýkora navštívi syna len preto, že ide na faru po peniaze, inak by tam nešiel. Je tu určitá podobnosť s Ondrejom Trávom (Keď báčik z Chochoľova umrie), vidí nedostatky, hľadá príčiny, ale opisuje i kladné vlastnosti.
